Preskočiť na obsah

Edmund Heines

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Edmund Heines
nemecký nacistický politik
Heines v roku 1927
Heines v roku 1927
1. zástupca veliteľa Sturmabteilung
V úrade
1. máj 1931 – 30. júna 1934
Predchodca vznik pozície pozícia zanikla Nástupca
Biografické údaje
Narodenie21. júl 1897
Mníchov, Nemecké cisárstvo
Úmrtie30. jún 1934 (36 rokov)
Mníchov, Nacistické Nemecko
Politická stranaNárodnosocialistická nemecká robotnícka strana
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEdmund Heines
(multimediálne súbory)

Edmund Heines (* 21. júl 1897, Mníchov, Nemecko – † 30. jún 1934, Mníchov) bol nemecký nacistický politik a zástupca Ernsta Röhma, šéfa Sturmabteilung (SA). Heines bol jedným z prvých členov nacistickej strany a vedúcim členom SA v Mníchove, zúčastnil sa na pivnicovom puči a stal sa známym podporovateľom strany. Zastával niekoľko vysokých funkcií v nacistickej administratíve až do svojej popravy počas Noci dlhých nožov v júni 1934.

Narodil sa ako nemanželské dieťa Helene Marthy Heinesovej a poručíka Edmund von Parisha. Jeho matka slúžila ako opatrovateľka detí vo von Parischovej rodine a okrem Edmunda mala ešte mladšieho syna Oskara. Po skončení gymnázia v roku 1915 nastúpil do Bavorskej armády a bojoval v prvej svetovej vojne. Pôsobil ako príslušník delostrelectva. V bojoch bol zranený. Ocenený Železným krížom 1. a 2. triedy. V roku 1918 demobilizovaný. Zapojil sa do činnosti polovojenských jednotiek Freikorps. V rokoch 1919 - 1922 slúžil Heines ako veliteľ jednotky Freikorps Roßbach, ktorá bojovala v západnom Prusku a pobaltských štátoch pod vedením Gerharda Roßbacha.

V marci 1920 sa Heines zúčastnil Kappovho puču a po neúspechu prevratu sa presťahoval do oblasti Meklenbursko-Pomoranska ako väčšina zúčastnených členov Freikorps Roßbach. V júli 1920 bol Heines zapojený do vraždy Williho Schmidta, 20-ročného roľníka, ktorý údajne chcel odhaliť skryté sklady zbraní Freikorpsu. Heines sa po Schmidtovej vražde vrátil do Mníchova a v roku 1922 sa stal veliteľom mníchovskej Ortsgruppe, miestnej skupiny Freikorps Roßbach. V decembri 1922 sa Heines stal členom Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) (legitimácia č. 78) a mal podiel na zapojení Ortsgruppe do organizácie Sturmabteilung (SA), polovojenského krídla strany. Heines bol vymenovaný za veliteľa druhého práporu v mníchovskom pluku SA a čoskoro sa stal jedným z vedúcich členov SA.

V novembri 1923 bol Heines jedným z 2000 nacistov, ktorí sa zúčastnili na pivnom puči, pričom bol poverený dobyť Hotel Vierjahreszeiten. Heines bol odsúdený na 15 mesiacov väzenia za svoj podiel na neúspešnom štátnom prevrate a bol držaný spolu s Adolfom Hitlerom v jednej cele vo väznici Landsberg. Heines bol predčasne prepustený v septembri 1924, zatiaľ čo SA a NSDAP boli stále zakázané. Prevzal vedenie druhého práporu mníchovského pluku Frontbann až do roku 1925, keď sa pripojil k znovu legalizovaným SA a NSDAP. Od roku 1925 do augusta 1926 bol Heines federálnym riaditeľom Schilljugend, pravicovej mládežníckej organizácie založenej Gerhardom Roßbachom, ktorá následne pridružená k SA a NSDAP. V roku 1926 sa Heines zapísal na Erlangenskú univerzitu na štúdium práva a stal sa Standartenführerom SA.

22. januára 1928 bol Heines zatknutý v Schongau za účasť na vražde Williho Schmidta z roku 1920. Rozsudok štetínskeho súdu bol 15 rokov väzenia za zabitie, neskôr znížený na 5 rokov. Prepustený bol však už 14. mája 1929 na základe rozhodnutia štetínskeho súdu na kauciu vo výške 5000 ríšskych mariek. V roku 1929 bol Heines odsúdený aj za vraždu komunistu Conrada Pietrzucha, ktorého na smrť dobil gang SA pod jeho osobným vedením. Proces musel byť znovu otvorený kvôli technickej chybe a Heines bol omilostený.

1. mája 1931 bol Heines vymenovaný za zástupcu SA-Stabschefa Ernsta Röhma, veliteľa SA a blízkeho Hitlerovho priateľa. V júli 1931 sa Heines stal tiež SA-Führerom SA-Gruppe Silesia. Po uchopení moci nacistami bol Heines 25. marca 1933 vymenovaný za Polizeipräsidenta (policajného prezidenta) vo Vroclavi.

Po nástupe nacistov k moci začiatkom roku 1933 získal Hitler dosah na nemecký štátny aparát vrátane Reichswehru, a tak už viac pouličných bitkárov z SA nepotreboval, a snažil sa organizáciu marginalizovať. Röhm sa ako de facto veliteľ SA stal postradateľným. Okrem toho mal Hitler voči Heinesovi osobnú averziu.

30. júna 1934 boli Heines a mnohí ďalší vodcovia SA popravení príslušníkmi SS krátko po ich zatknutí počas Noci dlhých nožov. Heines a päť ďalších boli popravení popravnou čatou, ktorú zvolal Sepp Dietrich.

Dietrich bol v roku 1957 odsúdený západonemeckým súdom na 18 mesiacov väzenia za jeho úlohu pri popravách Heinesa a ďalších mužov.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edmund Heines na anglickej Wikipédii.